Chránená krajinná oblasť (CHKO) Poľana bola vyhlásená v roku 1981 za účelom ochrany neživej prírody, rastlinných a živočíšnych spoločenstiev a tiež osobitného rázu krajiny. Rozloha tohto územia je 20 360 ha. Poľana sa radí medzi najväčšie vyhasnuté sopky v Európe a je najvyšším sopečným pohorím na Slovensku. Celé pohorie je súčasťou karpatského oblúka. Vplyvom jeho vysunutia na juh a výškového rozpätia skoro 1000 m (najnižší bod 460 m a najvyšší 1458 m n.m.) sa tu vyskytujú na relatívne malom území teplomilné aj horské druhy rastlín a živočíchov.
Poloha CHKO Poľana v rámci SR
Pre svoje hodnoty bolo územie CHKO v roku 1990 zaradené do svetovej siete biosférických rezervácií (BR) UNESCO, ktorých je v súčasnosti asi 350, a tým pristúpilo k plneniu programu Človek a biosféra (MAB).
Pohorie vzniklo vulkanickou činnosťou pred 13-15 miliónmi rokov, kedy vznikol stratovulkán (vrstevnatá sopka), z ktorého sa v centrálnej časti zachoval zvyšok krátera (kaldera) s priemerom v smere S-J 6 km a obvodom 20 km. Patrí k najzachovalejším na Slovensku.
Poľana, foto: I. Rybár
Po geologickej stránke tvoria masív Poľany prevažne mladotreťohorné vulkanické horniny – andezity, andezitové tufy a tufity. Do východnej časti územia CHKO zasahujú aj kyslé prvohorné horniny Veporských vrchov.
Z hydrologického hľadiska sú zvláštnosťou Poľany dva typy siete potokov – dostredivá (centripetálna) na vnútorných svahoch kaldery, ktorú odvodňuje potok Hučava a odstredivá (centrifugálna) na jej vonkajších svahoch.
Podpoľanie, foto: V. Hrúz
Územie patrí medzi najmenej urbanizované chránené územia na Slovensku. Nachádzajú sa tu iba tri osady (Iviny, Snohy a Vrchslatina) s typickým lazníckym osídlením (celkovo asi 400 trvaložijúcich obyvateľov).
Kóta Hrb (1255 m n.m.) je geografickým stredom Slovenska.