Rastlinstvo

Pestrý vývoj reliéfu územia biosférickej rezervácie Poľana sa významne podieľal aj na formovaní jej flóry. Takmer 1000 metrové výškové rozpätie, podmieňujúce vertikálnu zonálnosť klímy, striedanie materských hornín a pôdnych typov, nápadne sa uplatňujúca expozícia a v neposlednom rade aj vysunutie horstva z hlavného karpatského oblúka na juh, spôsobili prelínanie teplomilných druhov s horskými. Preto i napriek relatívnej floristickej chudobnosti vulkanitov je flóra Poľany veľmi pestrá. Na túto skutočnosť poukazuje doposiaľ zistených viac ako 1200 druhov vyšších rastlín.

Kosatec sibírsky (Iris sibirica)

Z hľadiska fytogeografického členenia Slovenska patrí územie Poľany do oblasti západokarpatskej kveteny (Carpaticum occidentale), do obvodu predkarpatskej flóry (Praecarpaticum) a do okresu Slovenské stredohorie.

V minulosti pokrýval značnú časť tohto treťohorného stratovulkánu rozsiahly komplex lesov, ktoré aj dnes zaberajú približne 85 % územia. Pôvodná druhová skladba ich porastov bola na mnohých miestach pozmenená intenzívnou činnosťou človeka najmä od 17. storočia. V súčasnosti sa tu môžeme stretnúť s lesnými spoločenstvami 2 až 7 lesného vegetačného stupňa.

Len fragmentálne sa na juhozápadnom úpätí môžeme stretnúť s dubovo - bukovými a bukovo-dubovými lesmi. V nich sa popri dube cerovom (Quercus cerris), dube zimnom (Quercus petraea), dube letnom (Quercus robur) a buku lesnom (Fagus sylvatica) uplatňujú aj hrab obyčajný (Carpinus betulus), lipa malolistá a veľkolistá (Tilia cordata, T. platyphyllos). Na ne nadväzujú plošne najrozšírenejšie lesy bukové a jedľovo - bukové. Tieto sú aj vďaka fyzikálne priaznivým a bohato humóznym andozemiam známe pozoruhodnými rastovými schopnosťami jednotlivých drevín, ktoré dosahujú častokrát výnimočné dimenzie vysokej kvality. Okrem hlavných porastotvorných drevín je v týchto vysokoprodukčných porastoch primiešaný smrek obyčajný (Picea abies) a v záveroch dolín s vlhkými, kamenistými sutinami aj javor horský (Acer pseudoplatanus), brest horský (Ulmus glabra) a jaseň štíhly (Fraxinus excelsior). Buk vystupuje na viac alebo menej otvorených južných svahoch s teplými vzdušnými prúdmi až k hrebeňovým polohám.

Najvyššie polohy CHKO-BR zaberá pôvodná vrcholová smrečina, ktorú prstencovito lemuje úzky pás smrekovo-bukovo-jedľových lesov. Predstavuje najjužnejší výskyt pravých smrečín na vulkanitoch v Západných Karpatoch. V jej drevinovej skladbe sa okrem smreka uplatňuje jarabina vtáčia (Sorbus aucuparia), tvoriaca organický doplnok vo vývoji porastov s javorom horským (Acer pseudoplanus), zatiaľ čo krovinové poschodie tvoria zemolez čierny (Lonicera nigra), vŕba sliezska (Salix silesiaca), ríbezľa alpínska (Ribes alpinum), lykovec jedovatý (Daphne mezereum), ruža ovisnutá (Rosa pendulina) a pod. V dvojvrstvovom bylinnom podraste možno zaznamenať najmä horské a subalpínske druhy ako sú kamzičník rakúsky (Doronicum austriacum), mliečivec alpínsky (Cicerbita alpina), mačucha cesnačkovitá (Adenostyles alliariae), iskerník platanolistý (Ranunculus platanifolius), soldanelka uhorská (Soldanella hungarica), kýchavica Lobelova (Veratrum lobelianum), chlpaňa lesná (Luzula sylvatica), smlz chĺpkatý (Calamagrostis villosa).

Na mnohých lokalitách došlo k odlesneniu väčších plôch a vytvoreniu náhradných spoločenstiev lúk, pasienkov a políčok. Druhovo bohaté lúčne spoločenstvá s mnohými ohrozenými a vzácnymi rastlinnými druhmi zvyšujú spolu s ostatnými nelesnými a lesnými spoločenstvami celkovú biodiverzitu územia BR. So spoločenstvami políčok sa môžeme stretnúť hlavne na južnom úpätí masívu, v blízkosti typických rozptýlených sídelných a hospodárskych objektov - lazov. Obzvlášť pekný je ich letný aspekt s rozkvitnutou nevädzou poľnou (Cyanus segetum) a makom vlčím (Papaver rhoeas). Veľmi vzácne sa práve na týchto typoch lokalít vyskytuje aj kriticky ohrozená niekdajšia burina chemicky neošetrovaných polí kúkoľ poľný (Agrostemma githago).

Celá južná časť pohoria Poľany je pod vplyvom teplejšej klímy, a preto až sem vystupujú niektoré charakteristické xerotermofilné druhy, z ktorých tu niektoré dosahujú severovýchodnú hranicu rozšírenia ako napr. kukučka vencová (Lychnis coronaria), palina pravá (Artemisia absinthium), jarva obyčajná (Calamintha clinopodium), rebríček vznešený (Achillea nobilis), nátržník strieborný (Potentilla argentea). Oproti tomu sa môžu v nižšie položených inverzných dolinách vyskytovať chladnomilné horské druhy.

K nesmierne cenným, najohrozenejším a zároveň ustupujúcim spoločenstvám patrí vegetácia rašelinísk, pramenísk a podmáčaných horských nív s výskytom bielokvetu močiarneho (Parnassia palustris), rosičky okrúhlolistej (Drosera rotundifolia), žltohlavu obyčajného (Trollius altissimus), kosatca sibírskeho (Iris sibirica). Na vlhkých lúkach rastú viaceré druhy vstavačovitých rastlín, napr. vstavačovec májový (Dactylorhiza majalis), vstavačovec strmolistý (Dactylorhiza incarnata), vstavačovec mokradný (Dactylorhiza maculata), päťprstnica obyčajná (Gymnadenia conopsea). Vzácne sa možno stretnúť aj s ohrozeným horcom pľúcnym (Gentiana pneumonanthe), hadomorom nízkym (Scorzonera humilis), rebríčkom bertrámovým (Achillea ptarmica) či drobnou papraďou hadivkou obyčajnou (Ophioglossum vulgatum).

Na jar poskytujú čarovné pohľady bohato zakvitnuté plochy šafranu karpatského (Crocus scepusiensis). Početné skalné bralá a steny osídľujú sladiče (Polypodium vulgare, P. interjectum), slezinníky (Asplenium septentrionale, A. trichomanes), ruža ovisnutá (Rosa pendulina), lomikameň zrnitý (Saxifraga granulata), zriedkavo i vudsia skalná (Woodsia ilvensis).

Na niektorých lokalitách vzácne rastie aj tis obyčajný (Taxus baccata).

Z karpatských endemitov treba spomenúť predovšetkým sporadicky sa vyskytujúcu večernicu snežnú (Hesperis nivea) a prilbicu tuhú (Aconitum firmum), zo sudetokarpatských endemitov zase fialku žltú sudetskú (Viola lutea subsp. sudetica).

Z nižších rastlín sú bohato zastúpené machorasty a pečeňovky, terestrické aj drevokazné huby, ktoré majú dostatok vyhovujúceho drevného substrátu i pestré drevinové zloženie. Výskyt mnohých lišajníkov, napr. bradatca (Usnea filipendula) poukazuje, že sa tu ešte vyskytujú druhy náročné na čisté ovzdušie.